O nás

Z rodu Pupkatých

Pupkaty

V Biskupiciach bolo viac Orbánovcov, nám vraveli Pupkatí,“ smeje sa známy bratislavský podnikateľ Ladislav Orbán, ktorý pochádza z mäsiarskej rodiny. „Dedo bol nákupca hovädzieho dobytka, prapradedo a otec boli mäsiari, brat takisto, a druhý brat je veterinár. Sestra pracovala na veterine v Košiciach. Všetci sme boli vo fachu. Brat bol dokonca v minulosti hlavným hygienikom Slovenska.“ 

Rodičia Ladislava Orbána mali obchod, takže odmalička dôverne poznal prostredie mäsiarstva. Zo začiatku pomáhal pri bežnom chode predajni, sekal kosti, no veľmi nerád som umýval a upratoval. Svoje mäsiarske začiatky si pamätá dodnes. Presne 15. septembra 1955 začal ako mladý chlapec pod Manderlákom piecť špekáčiky. „Bola to moja prvá robota. Prvý týždeň som si zarobil tristo korún. Pokračoval som v mäsiarstve na Dunajskej, potom o pár domov ďalej na rohu ulice. Vedúci bol ožran, išiel na hody a vrátil sa o dva týždne. Ja som zatiaľ objednával, posielal tržby, predával. Zistil som, že by som to mohol robiť aj sám. Mal som sedemnásť rokov,“ spomína.

 

Revolúcia radosťou

Revolucia

Ako vedúci prvýkrát začínal v mäsiarstve na Pálenisku, potom nasledovala Trnávka, Prievoz, U dvoch levov, Mariánska a ďalšie v Bratislave. „V Trnávke sme začínali dvaja a nakoniec sme to rozšírili na osemnásť zamestnancov. Chvíľu som bol aj inšpektorom v podniku Zdroj mäso – ryby. Potom som sa vrátil do predajne, kde ma zasiahla privatizácia,“ hovorí Ladislav Obrán. Keďže mal učilište bez maturity, dorábal si ju ako štyridsaťročný. „Diktáty boli strašné. Chodil tam jeden pán starší odo mňa, a keď ho raz slovenčinárka skúšala, nahneval sa a odišiel. Zostal som tam najstarší. Žena mi doma musela dáva diktáty! Keď som pozeral film Marečku, podejte mi pero, videl som tam seba,“ smeje sa. 

V každej predajni, kde pracoval, urobil vyššiu tržbu hneď po prvom mesiaci. Všetky zlepšil – buď zohnal chladničku, telefón alebo miestnosť rozšíril. „Dali mi napríklad mesačný plán 860- -tisíc, aj keď pôvodne mali o 600- -tisíc menej. Vedel som, že je to príliš veľa. Tvrdili, že by sa ma inak nedoplatili. Darmo som sa snažil, nemohol som mat vyšší plat,“ dodáva. Nežná revolúcia ho potešila – zbavil sa svojich nadriadených. Ťažkosťou ostal iba existenčný boj a s ním spojená neistota.

 

Kalkulačka v hlave

kalkulacka

„Všetko sme museli počítať z hlavy, na haliere. Napríklad 77 dekov po 28 halierov je 21,56. Keby to bolo 42 dekov, tak je to 11,76. Nie som až taký dobrý v matematike, mám to iba v hlave. Váhy neboli presné, vždy tam bolo dvadsať halierov hore-dolu, a to už bolo veľa. Musel som to rátať presne,“ chrlí z hlavy Ladislav Orbán mäsiarske pocty. Raz im vraj kúpili váhy na marky, takže naše koruny tam nesedeli. Smeje sa, že tie váhy boli drahšie než trabant, no boli to staré šmejdy. Teraz sa také niečo nemôže stať. Digitálna technika vylučuje nepresné účtovanie. „Nemám dôvod ľudí okrádať. Veď potom by zákazník ku mne viac neprišiel,“ vysvetľuje.

 

Stavil na kvalitu

kvalitne maso

„Bál som sa hypermarketov. Známi od fachu mi radili, aby som šiel na kvalitu a svoje ja. Dedo mi kedysi ako chlapcovi radil tri veci. Prvá bola: Daj si pozor na meno Orbán. Keď ho pokazíš, je to takmer nenapraviteľné. Druhá: Obchod za necht je lepší než siaha hospodárstva. A tretia: Nejednať sa je lenivosť. Vtedy som sa smial, teraz to sám radím iným,“ hovorí s úsmevom. Nedávno sa k nemu do firmy vrátilo zopár ľudí, ktorí odišli do hypermarketov, čomu je pán Orbán samozrejme rád. 

„Vraví, že neexistuje, aby kúpil kravu na mäso. Tá všetko dobré dáva do mlieka. Kupuje býky. „Mäsiari vravievajú, že býk iba žerie a serie. Jeho mäso je síce drahšie, ale kvalitnejšie. Veľké reťazce kupujú kravy, pritom v podstate obaja predávame hovädzie mäso. Niektorí ľudia, aby ušetrili, radšej kúpia nekvalitnejšie. Iní zasa kúpia menej, ale kvalitné,“ hovorí skúsený mäsiar.

 

Vysnený úlovok

Ulovok

Ladislav Orbán vraví, že medzi jeho koníčky patrí najmä robota. Spávať chodí pred polnocou a o pol štvrtej je už hore. Do roboty ide o piatej, nevie vraj spať. „Keď ma nejaká babka pochváli, teším sa ako malý chlapec. Som ctižiadostivý a dobre mi padne, keď niekto uzná moju prácu. Minule sme dostali krásny list od 21-rocnej slečny, ktorá bola na návšteve v Bratislave a kúpila si u nás párky. V predajni mám vypísané štyri druhy tovaru, ktoré sú nevhodné pre celiatikov. Vďaka tomu vedela, že naše párky môže jest. Odvtedy ich jej známi posielajú a veľmi jej chutia,“ hovorí. Napriek svojmu pracovnému zanieteniu si občas neodpustí poľovačku. Skôr ako ho pohltila mäsiarčina, chcel byt lesníkom. Splnil si sen, bol na Kamčatke a strelil losa. Jeho hlavu má v robote, lebo doma sa mu nikam nezmestí. „Dovolenku som nemal niekoľko rokov. Kedysi sme chodievali karavanom do Juhoslávie. Teraz už ťažko opúšťame predajňu. Ako naschvál sa totiž vždy niečo stane,“ krčí plecami.

 

Nová výrobňa

Vyrobna

Najťažšie je vraj zohnať dobrých ľudí. Keď mal učňov, najbystrejšie z dievčat dal k pultu. Raz prišiel nejaký chlapec, chcel mäso za tri tisícky, ale k pultu sa vrátil s nezaplateným lístkom. Vzal si mäso a utiekol. „Dievča si vyzlieklo biely plášť a bežalo s ním. Volal som do školy, že to nedám na políciu, ale nech si to vyriešia. Nič nespravili, učňov mi však zobrali. Teraz radšej vezmem človeka z ulice a sám si ho zaučím. Nemám problém zamestnať ani vegetariána, ak by bol šikovný,“ zdôrazňuje. Na zamestnancoch si najviac váži poctivosť a nikdy neodpustí krádež. Netoleruje alkoholizmus. „Minule mi odišlo sedem ľudí z výroby, ktosi ich zlanáril do zahraničia. Postavil som sa za pult, dokonca som po dlhšom čase vykosťoval. Cítil som, že už to nie je ako voľakedy. Vtedy ma v tom nepredbehol nikto,“ smeje sa. Jeho predajnička a výrobňa zároveň neďaleko centra Bratislavy bude čoskoro obkľúčená viac ako 20-poschodovými budovami, preto vo Vrakuni postavil novú výrobňu s podporou Európskej únie.

 

Nový majiteľ

Majitel

Od 1.1.2014 sa majiteľom spoločnosti stal MUDr. Anton Orbán, syn p.Ladislava Orbána.

"S otcom som v detstve strávil veľa času na rôznych zabíjačkách, neraz som sa s ním pokúšal vyrábať mäsové výrobky z jeho chutnej dielne. I keď je moje profesijné zameranie iné, vždy sa budem snažiť kráčať v otcových šľapajach a zabezpečovať to, čím sa preslávil, t.j. kvalitné a vždy čerstvé mäso a mäsové výrobky.“

Prihlásenie